Ak hľadáte ďalší tip na bikepackingovú túru, Rumunsko môže byť jedna z možností. Nekonečné cesty s rozľahlými výhľadmi sú však vhodné skôr pre odhodlané vrchárske typy.
Pre tých, ktorí hľadajú niečo menej mainstreamové, je ako stvorená Transfăgărășan. Je to najvyššie položená cesta v Rumunsku a Jeremy Clarkson ju v Top Gear označil za najkrajšiu cestu na svete.
Naša Tour de Romania ale začala na ceste 67C, teda Transalpine, kúsok za mestom Sebes. Priamo na ceste sme si našli malý camp s prevažne poľskými motorkármi a pobaltskými karavanistami. Do campu sme dorazili podvečer a aj po zotmení neutíchala premávka na ceste, po ktorej sme mali ráno ísť.
Úroveň campu nás príjemne prekvapila, predsa len sme mali menšie predsudky a počuli sme rôzne príbehy o úrovni rumunských služieb. Za cenu 15€ pre dve osoby, auto a stan boli poskytnuté služby však nadmieru uspokojivé. Počas menšieho prieskumu, ktorý som si robila ešte doma, som zistila, že rumunské campy sú na rozdiel napr. od tých rakúskych trochu povedzme „živšie“ a motorkári sa radi zabávajú do neskorých nočných hodín.
Keďže denne prejdeme viac ako 100 km s prevýšením viac ako 1000 m, zvykneme zaspávať iba o niečo neskôr ako nemecký dôchodcovia. Počas nášho pobytu v Rumunsku náš však nikto výrazne nevyrušoval. Užili sme si čistú sprchu a štamprlík domácej „paľenky“ od majiteľa campu a ideme spať.
Večer sme si museli stanoviť jasný plán, pretože nás čakalo 130 km a 1660 m prevýšenia. Vstávame preto o 7:00 h. Nie sme sami, nemeckí dôchodcovia sú rýchlejší a opúšťajú camp ešte pred tým, ako si vypijeme filter a naraňajkujeme sa. Po dohode s majiteľom campu nechávame na týždeň auto zaparkované priamo v campe za 2€ na deň a dúfame, že ho tu o týždeň nájdeme v rovnakom stave.
Deň 1. - Začíname
Cestu začíname v sprievode karavanov a motorkárov, ktorí sú však v mnohých prípadoch ohľaduplnejší ako vodiči na Slovensku. Transalpina nás vedie cez smrekové lesy po kľukatej, veľmi kvalitnej ceste s výhľadmi na vodné nádrže. Na jednom z menších vrcholov na priehrade Lacul Vidra si dáme langoš, očividne domáca pochúťka a ideme ďalej.
V pätách máme búrku, ktorá nás tentokrát nedobehne.
Popri ceste stretávame prevažne domácich, ktorí sa bez problémov hocikde utáboria a rozložia si oheň. S tým sú spojené aj odpadky porozhadzované na rôznych miestach. Vo všeobecnosti je však rumunská príroda očarujúco nedotknutá.
Tesne pred príchodom do dnešnej finálnej destinácie zastavujeme na odpočívadle pri ceste. Kamaráti nás varovali pred psami, ktoré sa bežne pohybujú aj vo svorkách a môžu byť agresívne. Sme pripravení, a preto máme sprej proti psom zakúpený v poľovníckych potrebách.
Len čo sme zastavili, z kríkov začnú vybiehať psy. Najprv jeden, potom dva, ktoré vyzerajú ako súrodenci až ich je 7 alebo 8. Nemôžem povedať, že by boli krvilačné, maximálne zablšené. Naše šuchotanie ich prilákalo v domnienke, že sa im niečo ujde. Očividne odpočívadlo dlhodobo obývajú, majú tu misky a správajú sa tu ako doma. Len čo si ich prestaneme všímať, vrátia sa k svojim aktivitám, začnú sa hrať alebo ležia na slnku. Jeden z nich, pravdepodobne vedúci svorky, vyštekáva na okoloidúce hlasné autá. Pred odchodom sa so svorkou rozlúčime malým darčekom v podobe kúskov pečiva.
Dnešný camp je rozsiahly uprostred ničoho s malým jazierkom, v ktorom sa dajú chytať ryby. Ja zostávam stavať stan, zatiaľ čo partner vyráža do neďalekých potravín vzdialených 10km na nákup. Camp totiž nie je vybavený barom a my raňajkami.
DEŇ 2. - Rumunsko v jeho najneprístupnejšej podobe
Druhý deň nás čaká Rumunsko v jeho najneprístupnejšej podobe. Väčšina trasy je náročný gravel, miestami vhodný skôr pre MTB. Nezostáva nám však povedať nič iné, ako že stálo to za to.
Na trase sme mohli vidieť vidiecku tvár Rumunska, v ktorej na mnohých miestach nie je vybudovaná spevnená cesta. Prašné cesty cez dedinky, v ktorých nie je ani obchod, nás vytrápili, zažili sme ale niečo úplne iné ako rakúske cyklotrasy.
Vysmädnutí sme v ľudoprázdnej dedinke našli zdroj pitnej vody a pokračujeme na miesto, kde by sme mali prespať. 87 km s prevýšením cez 1000 m nám trvalo síce 5 hodín jazdy, ale do finálnej destinácie sme dorazili tesne pred západom slnka, ktoré nás v tento horúci deň potrápilo. Na ubytovaní, ktoré sa nachádza asi 3 km nad dedinkou na kopci po kamenistej ceste, nás čakajú dva psy.
Stretnutí so zvieratami bolo dnes niekoľko. Na cestách, križovatkách alebo hocikde stretnete „odparkovaného“ koňa, ktorý sa hlučnou premávkou nenechá rozhodiť. Na cestách, či už v obciach alebo mimo, často stretnete povozy ťahané koňom alebo stáda oviec s pastiermi. Na dnešnú noc sme vybrali ubytovanie v kontajneri na kopci nad obcou. Je postavený vedľa starej stodoly a studená sprcha na lúke s rozloženým ohňom uprostred ničoho perfektne zakončili dnešný deň.
Deň 3. - prechod cez Transfăgărășan - pokus č.1
V deň č.3 vyrážame na cestu C7 teda Transfăgărășan. Prechádzame kľukatými zákrutami obklopenými lesom, až prídeme k prvej kolóne. Cesta prechádza rekonštrukciou a v prvej štvrtine často ideme v jednom pruhu a čakáme na semafory. Nepríjemný zápach výfukov áut uprostred tunela a smrad čerstvo položeného asfaltu nie je to, čo som si predstavovala pod „panenskou prírodou“.
Malé znechutenie vystrieda menší strach, keď na nás anglicky hovoriaci pán v kolóne z oproti idúceho auta kričí „Look out, there is a bear“. Pričom si to môj priateľ preloží ako „pozor, opravuje sa tam cesta“.
O pár metrov sme sa ale obaja presvedčili, že sa cesta síce opravuje, ale kolóna áut stojí preto, že sa pozerá na medveďa zaveseného cez kamenný múrik - zvodidlá. „Zostala som pokojná“ pretože mám sprej proti medveďom zakúpený v poľovníckych potrebách v hodnote 50€. Bohužiaľ, ani pripravený sprej za 50€ vás nepripraví na pohľad na medveďa vo vzdialenosti meter od vás, pričom je mu jedinou prekážkou medzi vami osobné auto.
Na kľukatej ceste uprostred lesa sme streli medveďa ešte niekoľkokrát, z toho raz iba pár metrov od miesta, kde sme pred chvíľou jedli klobásku s chlebom.
Cesta sa asi po 50 km otvorí a pred nami sú otvorené pláne bez stromov. Výhľad je rozprávkový, no v tomto momente sa začína kaziť počasie. Občasný dážď nás neodradí a pokračujeme, pričom míňame posledné známky civilizácie. Vo výške asi 1800 m n. m. nás zasiahne najhoršia búrka, akú som v živote zažila.
Schovávame sa v stánku s mäsom a syrmi, ale sila vetra zabezpečí, že sme mokrí na každom kúsku tela. Voda sa na nás liala z každej strany a zospodu nás podmýval v tejto chvíli už malý ľadový potôčik. Dážď striedajú krúpy a nepomáha ani pohotovostný smetný sakel, ktorý so sebou pre prípad núdze nosím. Holé pláne zabezpečili, že búrka je naozaj intenzívna a okrem nás z cesty zmizli aj autá.
V tomto momente sa ochladilo asi o 15 stupňov a mne je do plaču. Snažíme sa stopovať väčšie autá, ale Rumunsko je stopármi preplnené, preto vraj nikto nezastavuje. Po vyše hodine a pól čakania nám v ustupujúcom daždi nezostáva nič iné, ako klesnúť späť k najbližšiemu hotelu.
Zaplatíme si teda naše zatiaľ najdrahšie, no určite nie najluxusnejšie ubytovanie za 70€ na noc. Dnes to teda bolo iba 62 km a 1358 m prevýšenia. Počas fénovania tretier a oblečenia, s výhľadom na horský vodopád, v hoteli niekoľkokrát vypadne elektrina. Ideme na večeru, kde okrem vypadávania elektriny zažijeme stret so skupinou cyklistov z predchádzajúceho dňa, rovnako ich zasiahla búrka a museli sa vrátiť.
Deň 4. - prechod cez Transfăgărășan - pokus č.2
Ráno máme druhý pokus. Vstávame skoro, aby sme stihli vyraziť čo najskôr, dúfajúc v prívetivejšie počasie. Prevýšenia nie sú moja najobľúbenejšia súčasť cyklistiky, no dnes ideme hore tak rýchlo, ako nikdy predtým. Je mierne pod mrakom a mrholí, ale so včerajškom sa to nedá porovnať.
Po rozhovore s partnerom sme sa dohodli dohnať včerajší sklz a na pláne máme niečo cez 150 km a 1100 m prevýšenia. Musím povedať, že som rada, že sme mohli absolvovať aspoň kúsok tejto cesty dvakrát. Transfăgărășan je skutočne nádherná cesta s výhľadmi, ktoré sme doteraz nikdy nevideli.
Cesta hore končí v tuneli, z ktorého vyjdeme na druhej strane hory. Tu sa cítime trochu ako na poľskom trhu (všade sú stánky s jedlom a lacným tovarom). V stánku s palacinkami sa naobliekame všetkým, čo máme so sebou, pretože nás čaká asi hodinové klesanie z výšky 2134 m n. m. Po príchode „dolu“ nás čaká scenéria s rozsiahlymi pasienkami, nádherný kontrast. Máme dnes ale jasný cieľ, preto ideme ďalej, niekedy aj v priemerke 40km/h. Na ceste nás ešte niekoľkokrát zdrží stádo oviec, ale po dlhom dni prichádzame úspešne do mesta Brašov. Po sprche sa nám dokonca pred západom slnka podarí vyraziť do mesta. Vo všeobecnosti sú mestá v Rumunsku veľmi pekné a civilizované.
Deň 5. - z mosta do prosta
Našli sme kaviareň, ktorá podáva filter. Ráno sme si teda výnimočne dopriali raňajky v kaviarni a po dlhom vysedávaní sme s miernou svalovicou vyrazili.
Opäť nás čaká aj gravel, ale pred tým niekoľkokrát na ceste stretneme povoz ťahaný koňom, v tomto bode nás to už nijak neprekvapuje. Gravelová cesta vedie lesom, kde stretneme stádo oviec, aj traktor. Končíme pri moste, ktorý nie je na prvý pohľad v presvedčivom stave. Po malom teste sa však odhodláme a prechádzame po ňom s naloženými bicyklami.
Posledné kilometre do campu musíme prejsť po rýchlostnej ceste, na ktorú majú konské povozy a cyklisti vjazd zakázaný. Camp sa nachádza v starom vidieckom dome, kde sú okrem nás ubytované ešte dva páry, jeden na motorkách a jeden na karavane. Zatiaľ asi najdrahší camp, za ktorý sme spolu zaplatili približne 30€, nás však očaril pohostinnou pokojnou atmosférou.
Deň 6. - predčasný koniec putovania
Pre zážitok z predchádzajúceho dňa na rýchlostnej ceste sme sa rozhodli zmeniť trasu z pôvodnej opäť na gravel. Po 20 km však prichádzame na single trail po pasienkoch, kde sme prvý a posledný krát narazili na agresívnu svorku psov. Situácia však nahráva do karát svorke, pretože strážili stádo oviec. V tomto momente sme už po štvrtýkrát počas tohto pobytu vyťahovali sprej proti psom, zatiaľ s najväčším strachom. K fyzickej potýčke neprišlo, ale nepríjemný pocit zostáva.
Ideme ďalej a z príjemného blatového single trailu sa cesta mení na lesný single trail, ktorý sa nám síce po zábavnej, ale náročnej časti, stáva osudným. Priateľove karbónové koleso dostalo neopraviteľný zásah palice pričom vytrhlo jeden zo špicov. Toto je koniec našej bicyklovej cesty. Zvyšok sme museli asi dve a pól hodiny dokráčať do mesta Sighisoara, odkiaľ sme sa další deň k autu prepravili vlakom. Cesta vlakom s dvoma naloženými bicyklami nás stála dosť nervov a asi 57 €.
Odporúčanie pre cyklistiku v Rumunsku
Záverečné odporúčanie pre všetkých, ktorí by sa odhodlali na bikepacking po Rumunsku, je nepodceniť oblečenie a pripraviť sa na každé počasie, nech cestujete v akomkoľvek ročnom období. Spreje proti psom a medveďom, ktoré nás stáli 60 € sme síce nepoužili, ale odporučili by sme ich každému (kto cestuje so svojou polovičkou), minimálne pre pocit bezpečia. Ak si chcete urobiť okruh, nevyhnete sa gravelu a single trailu, odporúčame preto gravelovú výbavu minimálne v podobe kolies.
Rumunsko je nádherná krajina. Predsudky nie sú vôbec nutné. Našli sa momenty, kedy sme napríklad nad odpadkami v prírode krútili hlavou, ale celkový dojem je rovnaký, ako z dovolenky v Taliansku. Z Rumunska si navyše prinesiete aj adrenalínový zážitok. Nech si už pod tým predstavujete čokoľvek.
Text & foto: Viera Tranžíková / www.instagram.com/viera_tr/
Ak chcete dostávať podobné články, novinky a super ponuky medzi prvými, zostaňte s nami v kontakte prihlásením sa na odber newslettra.
